V osemdesiatych rokoch bol Edmonton známy svojou skvelou útočnou silou, lenže netreba zabúdať ani na bránkovisko. V ňom sa v tej dobe nachádzala jedna z najlepších brankárskych dvojíc v histórii: Grant Fuhr a Andy Moog. Práve druhého z menovaných si teraz bližšie predstavíme.
Mooga si Edmonton vybral ako 132. v poradí v drafte 1980. Súčasný trend NHL je skôr orientovaný na vysokých brankárov, ktorý svojím telom zakryjú čo najväčšiu časť bránky. Moog však patril medzi menších gólmanov (173 cm), ale vynikal skvelýmm reflexom a dobrým zmenšovaním streleckých uhlov. Treba povedať, že brankárske vlohy mal v rodine, jeho otec Donald Moog patril medzi výborných amatérskych gólmanov a vyhral MS 1955 s tímom Penticton Vees, ktorý reprezentoval Kanadu.
Hneď vo svojej prvej podraftovej sezóne nazrel do NHL, v základnej časti odchytal 7 zápasov. Prevažnú časť sezóny však odchytal v CHL. V play-off mu však tréner Glen Sather preukázal veľkú dôveru a Andy Moog nastúpil na všetkých 9 zápasov. Bol pri slávnom vyradení Montrealu, vtedy ešte mladým a neskúseným tímom Oilers. V 2. kole však boli nad ich sily Islanders.
Napriek skvelému play-off v sezóne 1981-82 Moog odchytal v NHL opäť len pár zápasov (8) a musel sa uspokojiť s pôsobením v Michite. V nasledujúcej sezóne sa však už dočkal a celú ju strávil v prvom tíme Olejárov. Do brány nastúpil v 50 zápasoch, vktorých si pripísal len 8 prehier. V play-off bol dôležitou súčasťou tímu, ktorý prvý raz postúpil do finále Stanley cupu. Moog odchytal 16 zápasov s priemerom 3,03 gólu na zápas, čo bolo na tú dobu a ofenzívne pojatie hry (zvlášť od Edmontonu) pekné číslo. Oilers opäť ostal na štíte New Yorku Islanders, no už ďalší rok sa role otočili a Edmonton sa tešil z prvého Stanley cupu (Moog odchytal 7 zápasov). Z titulu sa Moog v Edmontone tešil ešte 2-krát, a to v sezóne 1984-85 a 1986-87.
Moog však cítil, že nedostáva toľko šancí, koľko si zaslúži. Zápasy v základnej časti si s Grantom Fuhrom rozdelili viac-menej rovnakým dielom, no Fuhr nastupoval do kľúčových zápasov v Play-off a aj v sezóne. Preto sa pred novou sezónou 1987-88 nepripojil k Edmontonu, ale ku kanadskej reprezentácií, ktorá sa pripravovala na zimné olympijské hry v Calgary, na ktorých však Kanada skončila bez cenného kovu.
V marci 1988 sa tak udiala Moogova očakávaná výmena. Jeho novým pôsobiskom sa stali bostonské medvede, opačným smerom si to namierili GeofCourtnal, výber v 2. kole v drafte 1988 a hlavne brankár Bill Ranford, ktorý sa na dlhé roky stal jednotkou Oilers. Andy Moog sa tak už v drese Oilers nedočkal víťazstva v Stanley cupe v tom istom roku a ani o 2 roky neskôr. Iróniou je, že v oboch prípadoch Boston nestačil práve na Olejárov.
Moog patril v svojej dobe medzi úplnu brankársku špičku. Bol mimoriadne populárny medzi fanúšikmi, no prvoradým cieľom bol pre neho vždy tímový úspech. Zúčasnil sa štyroch zápasov hviezd (dvoch v drese Oilers a dvoch v drese Bostonu).
Po svojej najlepšej sezóne vôbec sa v lete 1993 sťahoval do tretieho tímu, tento raz do Dallasu. Tu odchytal 4 roky a svoju poslednú sezónu v NHL (osemnástu celkovo) strávil v Montreale.
Počas celej NHL kariéry odchytal v lige 713 zápasov a s percentuálnou úspešnosťou víťazstiev (62%) sa radí na prvé miesto medzi gólmanmi s minimálne 300 výhrami.
